Ako vôbec fotiť vesmír?
Určite ste už niekedy videli úchvatné obrázky ktoré nafotil známy Hubblov teleskop. Nádherné farebné hmloviny alebo galaxie vzdialené miliardy svetelných rokov. Aj s amatérskym vybavením môžete robiť podobé obrázky. Objektov vo vesmíre ktoré dokážete odfotiť zo svojej záhrady sú stovky až tisíce. Pozrime sa preto bližšie na to ako sa to vlastne robí. Fotenie vesmíru je úchvatné a ide o najzložitejšiu oblasť fotografie vôbec. Výbavu ktorú potrebujete na prvé fotografie pritom možno máte aj doma. V tejto sekcii sa budeme venovať iba foteniu na digitálny fotoaparát alebo kameru, vôbec sa nebudeme venovať foteniu na klasický svetlocitlivý film. Digitálny fotoaparát má doma takmer každý a na vaše prvé fotografie takmer nič iné nepotrebujete.
 expozícia celkom 88 minút | Fotografia vľavo je dôkazom že fotenie vesmíru sa dá robiť aj doma. Ide o Galaxiu M33 v súhvezdí trojuholník. Fotografia bola robená na jeseň v roku 2015 teleskopom Sky-Watcher 200/1000 Newton. Celkový expozičný čas bol cca 1,5 hodiny. Toto je samozrejme jedna z pokročilejších fotografií, moje prvé fotografie nevyzerali takto. Výsledky sa však postupne dostavili. |
Vráťme sa ku samotnému foteniu. V prvom rade si povedzme v čom sa fotenie vesmíru líši od bežného fotenia:
- objekty sú veľmi vzdialené a ich jasnosť je veľmi malá s výnimkou planét a Mesiaca
- Zem sa neustále otáča a preto musíme aj my natáčať fotoaparát aby nám objekt neušiel zo zorného poľa
- fotíme väčšinou niekoľko záberov a tie potom pospájame do jednej fotografie v počítači (fotografia bude krajšia, zníži sa šum)
Na to aby ste urobili jednoduchú fotografiu mesiaca alebo celej oblohy vám stačí bežný kompaktný fotoaparát, možno nejaký superzoom. Mesiac má dostatočnú jasnosť na fotenie krátkym časom zo statívu. Stačí len obraz priblížiť a cvaknúť. Pohrajte sa s nastavením času a citlivosti aby ste dosiahli fotografiu s čo najemnším šumom. Ak ste zdatnejší, môžete si fotografiu mierne prifarbiť, priostriť alebo zvýšiť kontrast v nejakom bežne dostupnom programe na úpravu fotografií. Úprava po odfotení na nazýva tzv. postprocessing, ktorý sa v astrofotografii využíva pri každej fotografii. Aj preto je fotenie hviezd zložité, lebo polovicu práce ešte musíte spraviť po odfotení v počítači. Nižšie nájdete mesiac odfotený jediným záberom, prifarbený a priostrený grafickým programom.
Caon EOS 7D, Newton 200/1000,
Toto je jedna z prvých fotografií mesiaca ktoré som spravil hneď po kúpení teleskopu, nemal som takmer žiadne skúsenosti. Jednoducho som zaostril a cvakol. Je na nej vidieť že obraz nie je úplne dobre zaostrený, ostril som len tak od oka. Aj tak je záber relatívne dobrý. Podobné fotografie sa na prvý pokus podaria aj vám.
Naopak pri fotení celej oblohy použijeme dlhší čas. Ak máte širokouhlý fotoaparát, skúste expozičné časy 5-30 sekúnd a pozrite si či nemáte hviezdy natiahnuté do čiarok. Nájdite vhodný čas kde sú ešte hviezdy len bodky (závisí to od toho aký širokouhlý fotoaparát máte). Samozrejme foťte zo statívu s použitím samospúšte aby ste fotoaparát neroztriasli pri stláčaní spúšte. Urobte niekoľko záberov (napríklad 10). Tie potom pospájate v programe. Odporúčam voľne dostupný Deep Sky Stacker (DSS). Môžete si ho stiahnuť na tejto linke:
http://deepskystacker.free.fr/english/index.html
Nájdete tam aj návod ako program používať, plánujem sem doplniť jednoduchý návod aj s ukážkovými fotografiami ako zložiť JPG obrázky. Len pre porovnanie nižšie môžete vidieť rozdiel medzi jedným záberom a poskladanými 6 zábermi. Jeden záber bol exponovaný 5 minút. Poskladaných 6 záberov teda dáva celkovú expozíciu 30 minút. Prvý záber nemá vôbec žiadnu softvérovú úpravu, vyváženie bielej na zrkadlovke neodhadlo scénu správne, preto je fotografia do modra. Vo finálnom zábere ktorý je vyčistený a jemne priostrený bola doladená aj farba.
Canon EOS 7D
Canon EOS 7D
Tu je vidno ako sa zníži šum a vytiahnu sa detaily ktoré boli inak skryté.
V nasledujúcich týždňoch doplním aj základný pohľad na fotografovanie planét.